O obci som prvý krát počul rozprávať vdp. dekana Karola Kubalu, ktorý v Lipt. Mikuláši odporúčal veriacim účasť na odpustovej slávnosti Premenenia Pána v Liskovej 6.augusta 1965. Keď tento kňaz zomrel a bol pochovaný 30.januára 1968 v rodnej obci Lisková, častejšie som z Ružomberka po ceste zašiel na hrob, alebo som cestoval vlakom, aspoň povzdychom v modlitbe som sa vždy obracal k cintorínu. Keď som v rokoch 1976-1977 pôsobil ako kaplán v Lipt. Sliačoch a prišla správa že vdp. Viktor Lompart, správca farnosti v Liskovej zomrel, už vtedy mi ktosi povedal, že pôjdem do Liskovej. Tomuto sa nedá veriť, ale predsa rozhodli moji predstavení tak, že som 12.februára 1978 oznámil, že som tu správcom farnosti, som váš brat Rudolf. Keď som videl stromy pod elektrickým vedením bez vrcholcov, húštinu kríkov, plot z pletiva, len som povedal, že by sme to mohli dať do poriadku a tak sa spontánne k tomu prikročilo. Stretol som sa s veľkým záujmom u veriacich. že sa nám spoločne podarilo skrášliť prostredie okolo kostola. Iniciatíva veriacich pokračovala aj vo farskej budove, kde sa podobral na práce pán Serafín Pudiš, ktorý veselo razil heslo : „ Bouraním se práce množí „ a tak sa aj toto dalo do poriadku. Po čase som si spomenul na udalosť z evanjelia, kde Peter apoštol povedal: „Idem loviť ryby!“ a ostatní povedali: „Pôjdeme s tebou!“
V roku l984 sme sa rozhodli bridlicovú pôvodnú krytinu nad hlavnou loďou kostola nahradiť novou. V kostole sa oznámil zámer, realizácie sa ujal pán Alfonz Kubala, veriaci venovali toľko päťstokorunáčiek, že som toľko na kôpke v živote nevidel, zakúpil sa medený plech, vybavil sa potrebný súhlas a strecha kostola zakrátko sa blyšťala, ako lesk zlata.
Túto usilovnosť a pracovitosť veriacich som chcel aj oceniť nielen slovom vďaky, ale aj nejakou pozornosťou. V roku 1985 sme slávili spomienku 1100 rokov od smrti sv. Metoda /6.apríl 885/. Zaujala ma myšlienka venovať obrázok sv. Vierozvestov veriacim na pamiatku. Každá rodina si mohla prevziať obraz sv. Cyrila a Metoda.
Počas môjho účinkovania vo farnosti o poriadok, výzdobu kostola sa starala rehoľná sestra sv. Vincenta, satmarka, Sr. Mária Devota Sirotová, potom sa kostolníkom stal pán Vladimír Kubala.
Sväté omše sme spolu slávili /koncelebrovali/ s vdp.Hypolitom Štrbinom, rodákom z Liskovej, ktorý tu prežíval chvíle kňazského dôchodku.
Nedá sa zabudnúť ani na vdp. Štefana Piecku, ktorý rád prišiel do svojho rodiska, aj rodáka z Liskovej, vdp. Jozefa Piroha sme navštívili v Líbčevsi v Čechách a spomeňme si na neho, keď si budeme pripomínť 25.rokov od kňazskej vysviacky /1977/.
Liturgické spevy v kostole aj spevokol dospelých viedol pán Jozef Šeffer, kantor. Spevokol detí viedla sestra sv. Kríža, Mária Eulália Kubalová.
Chorým som prinášal sv. prijímanie na bicykli každý piatok od začiatku do konca pôsobenia vo farnosti.
Rok 1986 sa niesol v znamení spomienky 5O. výročia od posviacky kostola, čo sme si pripomenuli vždy l5.dňa v mesiaci.
8.marca 1986 nadišla chvíľa odchodu z farnosti.
Hymnou TE DEUM, TEBA, BOŽE CHVÁLIME, vyjadrujeme Pánu Bohu vďaku nielen na konci občianskeho, či školského roka, ale vďaku za všetko, čo som prežil v tejto farnosti. Medzi poslednými slovami rozlúčenia a vďaky som spomenul, že ak vo farnosti budú kňazské primície, z toho miesta, kde budem pôsobiť, budem putovať peši na túto slávnosť. Toto sa aj splnilo, keď vtedy pri rozlúčke prítomný miništrant František Kočibal sa potom v roku 1993 stal kňazom, na znak vďaky Pánu Bohu som aj ja, úbohý služobník, splnil daný sľub. Putoval som na tri etapy a prišiel som z Novoti peši na túto primičnú slávnosť.
Roky plynú ako voda vo Váhu. Po jeho pravom brehu teraz jubilue jeho dedina. Stará veža, nový kostol, staré i nové, či moderné domy, cintorín starý i nový s Domom smútku nám pripomínajú, že tu žijú ľudia. Každý prichádzame vo svojom čase na tento svet a vo svojom čase odídeme.
Oltárny obraz „Premenenie Pána na vrchu Tábor“ nám pripomína, že do chvíľ utrpenia posilnil Ježiš Kristus svojich učeníkov touto udalosťou.
Hlas Boží nás má vždy oslovovať: „ Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte ho „. /Mt 17,1-9/. Poznať Ježiša Krista, milovať a nasledovať Ježiša Krista, dôverovať Ježišovi Kristovi je pre každého človeka životnou orientáciou. On je pre nás CESTA, PRAVDA a ŽIVOT a slávne vzkriesenie. Tí, čo žili pred nami, ak to dokázali, nežili niekoľko rokov na zemi zbytočne.
V prítomnom čase, ak budeme počúvať Ježiša Krista, bude nám dobre.
Obec Lisková, farnosť Lisková!
Niektoré z tvojich detí som krstil, venujte sa výchove!
Pripravoval k prvej sv. spovedi a k prvému sv. prijímaniu. Vo sv. spovedi hľadajte úľavu a vo sv. prijímaní nájdite posilu do života. Birmovancov som pripravoval, kiež ich posilňujú dary Ducha Svätého. Vo všetkých situáciách životnej púte! Mladých som sobášil, vytrvajte v tom, čo ste sľúbili a nikdy sa nerozvádzajte a neopúšťajte!
Nemocných som navštevoval, majte súcit s nemocným, trpiacim a starým človekom, aby sa Vám dostalo milosrdenstva a útechy v starobe!
Mŕtvych som Vám pochovával, modlite sa za nich!
Milujte sa navzájom, aby mohli o Vás povedať, že ste Ježišovi učeníci a zároveň statoční občania národa.
Všetkým občanom prajem pokoj, dobrú vôľu a zdolávanie ťažkostí života, všetkým veriacim vieru, nádej a lásku.
Nech počúvanie Božieho slova prináša vo Vašich srdciach hojnú úrodu a vo Vašich srdciach nech v prítomnosti i v budúcnosti KRISTUS KRAĽUJE.

autor :	Vdp. Rudolf Vetrík
dátum vloženia :	15.02.2005
počet prístupov:	4628