Národná prírodná pamiatka

Viac info na stánke www.speleork.sk

Ucelený materiál o Liskovskej jaskyni spracovaný p. M. Kudlom

Liskovská jaskyňa bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor úpravou Ministerstva Kultúry SR č. 7453/ 976 zo dňa
30. 10. 1976 a Zákonom Národnej Rady SR č.287/1994 zbierky zákonov o ochrane prírody a krajiny bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku.
• Celková výmera ochranného pásma, zemského povrchu nad jaskyňou bola stanovená na 18,07 ha.
• V ochrannom pásme platí 4 stupeň ochrany z 5 stupňovej škály územnej ochrany prírody a krajiny.
• V súčasnosti jaskyňa dosahuje dĺžku 4145 m, čím sa zaraďuje na 11. miesto najdlhších jaskýň Slovenskej republiky.
• Svoj význam má v neposlednom rade aj svojimi archeologickými vykopávkami. Práve tu sa v druhej polovici 19. storočia uskutočnil prvý speleoarcheologický výskum v bývalom Uhorsku. V novovekých výskumoch sa naďalej pokračovalo o čom svedčí aj vzácny objav V.Struhára z roku 1997. Podarilo sa mu odhaliť kompletne neporušené pohrebisko, ktoré reprezentuje zatiaľ jediný doklad staroeneolitického osídlenia v strednej časti severného Slovenska. Medzi najvýznamnejšie objavy novodobej archeológie na tejto lokalite sa považuje aj unikátny nález medeného býčieho dvojzáprahu, ktorý sa datuje do 4. tisícročia pred naším letopočtom. Výnimočnosť nálezu spočíva v tom, že takéto výtvarné spracovanie nemá na Slovensku obdobu a zároveň tu predstavuje najstaršiu kovovú sošku domestikovaného ťažného zvieraťa. O nespornej unikátnosti Liskovskej jaskyne svedčia aj mnohé nálezy medených náušníc a keramiky, ktorá sa ešte v jaskyni nachádza vo veľkom počte.
História archeologického výskumu:
Jaskyňu už poznal aj M.Bel (1736), koncom 19. storočia vzbudili pozornosť archeologické nálezy v jaskyni, najmä značné množstvo ľudských kostí a iných artefaktov. Po amatérskych vykopávkach K.Krczméryho (1871) a B.Majlátha (1874) vykonal v jaskyni revízny výskum L.Lóczy, všetko odborne zameral a opísal nájdené archeologické nálezy.
Odborné spory, či sa v jaskyni našli aj paleolitické nálezy (neandertaloidná lebka, mamutí zub) nie sú vzhľadom na nekompletný materiál dodnes doriešené. Vo všeobecnosti hovorí J. Bárta (1955)o paleolitickom i neolitickom osídlení, púchovské i lužické súviselo s hradiskom na Mníchu.


Pohľad speleológa


Liskovská jaskyňa je vytvorená v šedomodrých žilkovatých vápencoch (tzv. guttensteinských) stredného triasu (anis), ktoré sú sklopené 20 – 28° na západ a pozmenené sústavou porúch. Jaskyňa napriek súhrnnej dĺžke chodieb 3780 m (čím je podľa najnovších údajov 11. najdlhšia jaskyňa na Slovensku) sa rozkladá na pôdoryse iba 120 x 100 m (objavy nových možných chodieb a priestorov tento údaj zrejme už v blízkej budúcnosti pozmenia). Jaskyňa predstavuje komplikovaný labyrint chodieb a dómov, ktoré sú vyvinuté nielen horizontálne, ale i vertikálne vo viacerých úrovniach nad sebou. Súvisí to s tým, že jaskyňa bola vytvorená vodami bočného ramena Váhu, ktorý v starších štvrtohorách tiekol severnejšie, vytvoril jaskyňu vo viacerých etapách, jednak pri horizontálnom premiestňovaní svojho koryta, jednak pri postupnom zahĺbení vytvoril jaskynné úrovne, geneticky zodpovedajúce riečnym terasám.
Z piatich väčších povrchových otvorov vedú štyri do spodných jaskynných častí a jeden do vrchných


História objavovania


O výskum, objavovanie a prieskum jaskyne sa najviac zaslúžili odborníci i amatérski nadšenci uvedení v nasledujúcej tabuľke.

Prieskumníci

1. K.Krczmery 1871
2. J. Kadavý 1873
3. B. Majlath 1874
4. L. Lóczy 1876-1890
5. G. Primics 1890
6. J.Mihalík 1890
7. J. Hampel 1892
8. K. Siegmeth 1897-1899
9. J. Volko-Starohorský 1905-1909
10. F. Tompa 1929
11. F. Kurti 1930
12. V. Budaáry 1933
13. A. Húščava 1938
14. J. Sladký 1938
15. E. Piecka, E. Camber 1939,1942
16. J. Bárta 1955
17. V. Uhlár 1959
18. P. Janáčik, S. Šrol 1962-1964
19. I. Zajonc 1963
20. A. Droppa 1967/1968
21. Z. Hochmuth, Patek, Zanvit 1968-1974
22. P. Jurečka, M.Jurečka... 1998-2007

autor :	OÚ Lisková
dátum vloženia :	12.09.2013
počet prístupov:	7871