V súčasnosti je to lesný porast na pravej strane doliny Jamník pod Cmíňovou. V minulosti to bolo dôležité stredisko predhistorického osídlenia Liskovej – keltské hradisko, čo dosvedčuje aj archeologický výskum. Objekt je štátnou chránenou rezerváciou.

Hradisko Konislav svojou polohou možno zaradiť do sústavy hradísk, ktoré sa nachádzajú v línii na horských hrebeňoch Liptovskej kotliny. Je situované práve na jednom z okrajových horských hrebeňov Chočských vrchov v nadmorskej výške 735 m.
Horský hrebeň má tiahly tvar v smere SV-JZ a je tvorený dvomi vrcholovými plošinami – severovýchodnou a juhozápadnou, ktoré spája úzky chrbát. Samotná archeologická lokalita predstavuje juhozápadnú plošinu s výraznými terénnymi depresiami.
Lokalita je dostupná z Liskovej, odkiaľ cestou popri poľnohospodárskom družstve a zaniknutej norkovej farmy sa pri vyústení sedla medzi Konislavom a protiľahlým horským pásmom lesa dá napojiť na lesnú cestu, ktorá prstencovo lemuje a tým aj narúša svah Konislavu z polovice jeho obvodu.
Z lesnej cesty priamo na hradisko nevedie žiadny cesta/chodník. Dá sa však naň dostať jednoducho vybočeným z cesty v severovýchodnej časti horského hrebeňa odkiaľ je pomerne nenáročný výstup.


Dejiny lokality:

Záujem o archeologické dejiny Liptova, ktorého je obec Lisková súčasťou, siaha do 19.
storočia. Výskum Bélu Majlátha v Liskovskej jaskyni a na žiarových pohrebiskách v Liptovskej Ondrášovej a Uhorskej Vsi ako aj výskumy Józefa Mihalika a Ferenca Pulszkého patria práve do toho obdobia.

Na Hradisko Konislav prvý krát poukázal v roku 1955 žiak V. Uhlára T. Mišata.
Pochádzali z neho halštatské črepy. V práci Mnich pri Ružomberku v praveku a včasnej dobe dejinnej V. Uhlár uvádza aj rozmery hradiska: 83x53m, val zo severnej strany – 20m.
V roku 1967 bola čiastočne devastovaná postavenou lesnou cestou (zvážnicou) „Medzi Hrádkami“.
V roku 1976 archeológ V. Hanuliak (Liptovské múzeum v Ružomberku) v spolupráci s AÚ SAV Nitra uskutočnil prieskum polohy Konislav. Na základe zberového materiálu datuje hradisko do neskorohalštatského, resp. predpúchovského horizontu a do obdobia 14.-15. storočia.


Popis lokality:

Hradisko Konislav sa nachádza na rozšírenom mieste strmého horského hrebeňa v jeho juhozápadnej časti, ktorý tvorí predhorie Chočského pohoria. Tiahne sa v smere JZ-SV so zvažovaním sa na západ a vytvára nepravidelný trojuholníkovitý pôdorys s rozmermi cca 96x50x105 metrov.
Z juhovýchodnej a severozápadnej strany je areál ohraničený strmým svahom. Pozdĺž juhozápadnej strany hradiska je zjavný zemný val, v zásype ktorého bol pri obhliadke zachytený zvyšok nasucho kladených kameňov, pravdepodobne z múru.
V južnej časti bol pravdepodobne vstup tvorený bránou, ktorý však v súčasnosti v teréne nie je badateľný. V severovýchodnom cípe hradiska, odkiaľ je najjednoduchší prístup, opevnenie
predstavuje výraznú priekopu s valom. Pri prieskume V. Hanuliaka bol v telese valu, pravdepodobne práve v severovýchodnej časti lokality, zistený na hlinu kladený lícovaný múr z lomového kameňa, zachovaný do výšky asi 120 cm. Neveľká časť, ktorá bola odkrytá pripomína podobné konštrukcie z Liptovskej Mary a z Podturne, ktoré sú datované do doby laténskej (Hanuliak 1976, 122).

Samotný areál hradiska, ktorý predstavuje mierny západný svah je tvorený terénnymi depresiami, v juhozápadnej časti vo forme terás, v severnej najvyššie položenej časti vo forme homoľovitého návršia. To bolo pravdepodobne v stredoveku využívané ako hrádok, o ktorom sa zmieňuje na základe nálezov vo svojej správe K. Pieta.
Evidentné opevnenie s dokladom nasucho kladeného kameňa v telese valu poukazuje na výnimočnosť polohy. Doložený materiál z viacerých období tiež svedčí o dôležitosti lokality v minulosti.

V súčasnosti je celá plocha areálu ako aj svahy pokryté ihličnatým lesom a krovinami.
Na úbočí je poloha narušená lesnou cestou.
Datovanie hradiska dodnes nie je vyjasnené. Na základe nálezov z 50.tych rokov, sú počiatky hradiska datované do neskorohalštatského, resp. predpúchovského horizontu.
Na základe výrazného názvu – Konislav sa začali v literatúre objavovať hypotézy, že môže ísť aj o slovanské hradisko. Doposiaľ to však nebolo materiálovo potvrdené. Ďalšie
osídlenie je na Konislave doložené až zo 14.-15. storočia.


Literatúra:

Gros P./Kohler E. a kol. 1980: Geológia Liptovskej kotliny. Bratislava 1980
Hanuliak V. 1976: Prieskum hradiska Konislav pri Liskovej. AVANS v r. 1976. Nitra 1977, s.
122
Hanuliak V. 1999: Stredoveké osídlenie Liptova na základe archeologických výskumov.
Vojtech Budinský-Krička a najstaršie dejiny Liptova. Nitra 1999. s.56-64
Petrovský-Šichman A.: Severozápadné Slovensko v dobe laténskej a rímskej. Vlastivedný
sborník Považia 7. Žilina 1965, s. 91
Pieta K., 1970: Archeologický výskum Liptova v rokoch 1965-1968, Liptov 1, 101-120
Struhár, V., 2002: História ukrytá v podzemí – za tajomstvami Liskovskej jaskyne. Lisková
1252-2002, s. 10-24
Uhlár V. 1961: Mních pri Ružomberku v praveku a včasnej doby dejinnej. Štúdijné zvesti AÚ
SAV 4. Nitra 1961, s. 174


Fotodokumentácia: Mgr. M. Furman

Spracoval: Mgr. M. Furman, Mgr. V. Majtan

autor :	Mgr. M. Furman, Mgr. V. Majtan
dátum vloženia :	10.05.2007
počet prístupov:	6803