Kostol Premenenia Pána zažil okrem primičných svätých omší aj mnohé iné radostné udalosti. Každoročne vysluhovanie prvého svätého prijímania deťom, jubilejné sv. omše kňazov pôsobiacich vo farnosti, ako aj kňazov - rodákov. Veľkou udalosťou bolo vysluhovanie sviatosti birmovania otcom biskupom J.E. Jánom Vojtaššákom 3.júna 1947, krátko pred zatknutím otca biskupa a jeho dlhoročným väzením a mučením. V roku l946 boli osadené vežové hodiny, ktoré daroval Dr. V. Šrobár. V roku 1949 bola vymaľovaná svätyňa kostola.
Žiaľ ťažké obdobie pre veriacich, ktoré nastalo po februári 1948, sa dotklo aj našej farnosti. Už po vyše roku bol v júni l949 zatknutý miestny farár - dekan Eduard Bugár. Po jeho zatknutí a odchode z farnosti ho zastupovali okolití kňazi, z nich bol poverený dočasným správcom farnosti v auguste r.1950 Vdp. Viktor Gašaj, ktorý spravoval farnosť necelý rok a potom bol preložený. Po ňom bol dočasným správcom Vdp. okresný dekan Jozef Pavčík, farár v Sliačoch až do 1.XI.1951, keď bol menovaný za správcu farnosti Vdp. Michal Kľučar. V roku 1951 po zatvorení kňazského seminára v Spišskej kapituli dal liskovským veriacim pán vikár kríž zo seminárskej kaplnky, ktorý bol takmer 40 rokov umiestnený vo vchode do kostola, po obnovení kaplnky bol v roku 1990 vrátený späť do Spišskej Kapituli. V roku l954 bola povolená procesia na slávnosť Vzkriesenia aj cez obec.
Zúčastnili sa jej aj hasiči so svoju zástavou, trubači a veľký počet veriacich. Taktiež 20.6.1954 bola na sviatok Kristovho Tela a Krvi usporiadaná procesia cez dedinu. Oltáriky boli postavené pred Boroňom-Paukom cestárom, pred Jurgošom kováčom, pred kantorom a pred farou. Ako čestná stráž okolo Sviatosti Oltárnej išli hasiči so svojou zástavou. V júni l954 boli vymenené ryne na kostole. V roku 1955 v apríli bol miestny správca farnosti nútený uzatvoriť zmluvu so Strojnotraktorovou stanicou v Ružomberku, podľa ktorej sa zriadi na polovici farského dvora a v zadných staviskách traktorové stredisko. Bola na tento účel uvoľnená aj jedna izba vo farskej budove a síce tvz. kaplánka s podmienkou, že si STS urobí zvláštny vchod. Nájomné je bezplatné, údržbu a poistné si hradí STS v Ružomberku.

Dňa 10.mája 1955 nastúpil do Liskovej nový správca farnosti vdp. VIKTOR LOMPART, ktorý prišiel do Liskovej po 7-ročnom pôsobení v Hybiach. Počas svojho vyše 22-roč-ného pôsobenia a vedenia farnosti zanechal za sebou kus namáhavej a záslužnej práce. Rozsiahlosť kostolného priestoru a chronicky choré hlasivky správcu farnosti si vynútili zaviesť do kostola rozhlasové zosilovacie zariadenie, zrejme už v roku l956.
Keďže cez lepenkovú krytinu, ktorou boli pokryté bočné lode kostola zatekalo, bolo nutné ju nahradiť plechovou so súčasným zvýšením jej sklonu pomocou drevenej konštrukcie. Túto prácu spolu s vybielením kostola vykonali zamestnanci Okresného stavebného podniku v Ružomberku v roku 1958.
Uvoľnenie štátneho dozoru nad cirkvou po „Pražskej jari“ 1968 využil vdp. Lompart na zapojenie elektrického pohonu zvonov, na čo predtým okresný cirkevný tajomník nedal súhlas. V roku 1970 za ochoty a pomoci vedenia miestneho JRD nechal pokryť cibuľovitú prilbu veže medeným plechom a bola súčasne obnovená omietka stien veže.
Na zavedenie obnovenej liturgie podľa smerníc Druhého vatikánskeho koncilu prispôsobil svätyňu kostola tak, že zväčšil jej podlahovú plochu, odstránil zábradlie /šramky/ a umiestnil v nej oltár tvárou k ľudu, ambon a sedes.
V r. 1974 zadovážil skriňu do sakristie a zaistil natretie kostolnej strechy a opravu schodov pod vežou.
Taktiež počas svojho pôsobenia nahradil obrazy krížovej cesty drevenými reliéfmi od majstra z Banskej Štiavnice. V roku l976 dal opraviť omietku a vybieliť steny farskej budovy. Krátko pred svojou smrťou v roku 1977 bol vymaľovaný kostol, čo si vyžiadalo náklady vo výške 15.333,90 Sk.
Vdp. Viktor Lompart sa staral nielen o údržbu kostola, ale najmä o duchovný chrám v dušiach svojich veriacich. Svoje kňazské povinnosti si plnil svedomito.
Zvlášť príkladne si pripravoval svoje príhovory, ktorými poučoval a povzbudzoval veriacich farnosti k opravdivému kresťanskému životu. Mnohé z týchto jeho príhovorov sa zachovali v jeho pozostalosti. Cítiť z nich blízky, dôverný, priam otcovský vzťah k veriacim. Tešil sa,
keď mohol tých, ktorým vyslúžil sviatosť krstu a tak sa stal ich skutočným duchovným otcom, priviesť nielen k prvému sv. prijímaniu a sviatosti birmovania, ale aj do manželstva.

Keď sa vedenia spišskej diecézy v r. 1968 ujal Dr. Jozef Ligoš, otvorila sa po viac ako dvadsaťročnej prestávke možnosť vyslúžiť vo farnosti sviatosť birmovania. Stalo sa tak 24.mája 1970, kedy túto sviatosť prijalo 657 birmovancov. O šesť rokov neskôr - l8.júla 1976, kedy bolo 191 birmovancov, birmoval Vdp. Štefan Garaj, nový správca diecézy od roku 1973.
Vdp. Viktor Lompat nastúpil do Liskovej za veľmi ťažkého obdobia a veľmi nepriaznivých okolností. Ako bolo uvedené, vo farskej budove bola umiestnená strojno-traktorová stanica, v tzv. kaplánke sa nachádzala dielňa a učebňa žiakov. Hukot traktorov, hrubé reči vodičov a ich často bezohľadné správanie si dôkladne vyskúšalo trpezlivosť a pokoru správcu farnosti. Keď sa po vybudovaní dvora JRD a po postavení novej školy traktory aj žiaci vysťahovali z fary, podmienky na bývanie sa síce zlepšili, ale budova fary nebola vybavená základným hygienickým zariadením. Pri svojej skromnosti a nenáročnosti si vdp. Lompart toto vybavenie nezaistil.
Skromnosť a utiahnutosť - to boli charakteristické vlastnosti vdp. Lomparta. Rád si aj zavtipkoval.
Do kňazského pôsobenia vdp. Lomparta v Liskovej zapadá aj časť temer úctyhodného 45.ročného pobytu rehoľnej sestry Márie Sirotovej, rehoľným menom Sr. M. Devoty, členky Milosrdných sestier sv. Vincenta-Satmárok. Táto postavou neveľká rehoľnica, rodáčka z Tisovca, prišla do Liskovej v decembri roku 195O spolu s tunajšou rodáčkou rehoľnou sestrou Sr. M. Viborátou, rodným menom Emíliou Štrbinovou, ktorá pre pokročilé štádium cukrovky dostala povolenie štátnych úradov žiť v rodisku aj s opatrovateľkou. Sr. M. Devota dvanásť rokov opatrovala svoju spolusestru až do jej smrti 17.3.1962. Popri opatrovaní nemocnej spolusestry Sr. Devota od r.1951 prebrala starosť aj o kostolné prádlo, ozdobu oltárov a poriadok v kostole. Počas piatich rokov bola aj kostolníčkou. Vypomáhala aj pri stravovaní dôstojného pána farára.

V roku 1968 jej rehoľná kongregácia zakúpila a obnovila dom č.39, kde sa presťahovala z domu č.6. Keďže bývala pri kostole, zabezpečovala aj zvonenie na bohoslužby a za zomrelých, v čom sa dostala i do rozporu s miestnym MNV. Nikdy nezložila rehoľné rúcho, hoci na ňu úrady tvrdo naliehali. Farnosti a kostolu dlhé roky verne, svedomito a skromne slúžila, za čo jej patrí od nás všetkých úprimná vďaka.
Pred Vianocami v roku 1977 pocítil vdp. Lompart prudké bolesti - údajne žlčníka, následkom ktorých veľmi zoslabol. Ako sám priznal, polnočnú sv. omšu odslúžil po prekonaní smrteľných kŕčov. Stihol ešte odslúžiť sv. omše na slávnosť Narodenia Pána a sviatok sv. Štefana. Ráno 27.decembra 1977 ho našli vo fare mŕtveho. Pán života a smrti si ho povolal v nedokončenom 62. roku pozemského života. Po vyše 22.rokoch obetavej služby v našej farnosti. Za prítomnosti mnohých kňazov a veriacich ho dňa 3O.decembra 1977 na tunajšom cintoríne pochoval spišský ordinár vsdp. Štefan Garaj. Odpočíva pri hlavnom kríži v blízkosti ostatných kňazov a tam očakáva slávne vzkriesenie. Nech mu je Veľkňaz JEŽIŠ večnou odmenou.

autor :	zdroj - Liskovská pamätnica
dátum vloženia :	15.02.2005
počet prístupov:	6270