Obecné insignie  |  Skalná päsť  |  Kameňolom  |  Mohylky  |  História obce
www.liskova.sk
Dnes je : 19.03.2024, meniny má :  |  Ste náš 000000 návštevník     


naj naj naj
články ...


 najnovší
 najčítanejší
 najmenej čítaný
 najviac foto

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk


Štátny archív



Rozprávanie o minulosti vo farnosti Lisková

Kostol Premenenia Pána zažil okrem primičných svätých omší aj mnohé iné radostné udalosti. Každoročne vysluhovanie prvého svätého prijímania deťom, jubilejné sv. omše kňazov pôsobiacich vo farnosti, ako aj kňazov - rodákov. Veľkou udalosťou bolo vysluhovanie sviatosti birmovania otcom biskupom J.E. Jánom Vojtaššákom 3.júna 1947, krátko pred zatknutím otca biskupa a jeho dlhoročným väzením a mučením. V roku l946 boli osadené vežové hodiny, ktoré daroval Dr. V. Šrobár. V roku 1949 bola vymaľovaná svätyňa kostola.
Žiaľ ťažké obdobie pre veriacich, ktoré nastalo po februári 1948, sa dotklo aj našej farnosti. Už po vyše roku bol v júni l949 zatknutý miestny farár - dekan Eduard Bugár. Po jeho zatknutí a odchode z farnosti ho zastupovali okolití kňazi, z nich bol poverený dočasným správcom farnosti v auguste r.1950 Vdp. Viktor Gašaj, ktorý spravoval farnosť necelý rok a potom bol preložený. Po ňom bol dočasným správcom Vdp. okresný dekan Jozef Pavčík, farár v Sliačoch až do 1.XI.1951, keď bol menovaný za správcu farnosti Vdp. Michal Kľučar. V roku 1951 po zatvorení kňazského seminára v Spišskej kapituli dal liskovským veriacim pán vikár kríž zo seminárskej kaplnky, ktorý bol takmer 40 rokov umiestnený vo vchode do kostola, po obnovení kaplnky bol v roku 1990 vrátený späť do Spišskej Kapituli. V roku l954 bola povolená procesia na slávnosť Vzkriesenia aj cez obec.
Zúčastnili sa jej aj hasiči so svoju zástavou, trubači a veľký počet veriacich. Taktiež 20.6.1954 bola na sviatok Kristovho Tela a Krvi usporiadaná procesia cez dedinu. Oltáriky boli postavené pred Boroňom-Paukom cestárom, pred Jurgošom kováčom, pred kantorom a pred farou. Ako čestná stráž okolo Sviatosti Oltárnej išli hasiči so svojou zástavou. V júni l954 boli vymenené ryne na kostole. V roku 1955 v apríli bol miestny správca farnosti nútený uzatvoriť zmluvu so Strojnotraktorovou stanicou v Ružomberku, podľa ktorej sa zriadi na polovici farského dvora a v zadných staviskách traktorové stredisko. Bola na tento účel uvoľnená aj jedna izba vo farskej budove a síce tvz. kaplánka s podmienkou, že si STS urobí zvláštny vchod. Nájomné je bezplatné, údržbu a poistné si hradí STS v Ružomberku.

Dňa 10.mája 1955 nastúpil do Liskovej nový správca farnosti vdp. VIKTOR LOMPART, ktorý prišiel do Liskovej po 7-ročnom pôsobení v Hybiach. Počas svojho vyše 22-roč-ného pôsobenia a vedenia farnosti zanechal za sebou kus namáhavej a záslužnej práce. Rozsiahlosť kostolného priestoru a chronicky choré hlasivky správcu farnosti si vynútili zaviesť do kostola rozhlasové zosilovacie zariadenie, zrejme už v roku l956.
Keďže cez lepenkovú krytinu, ktorou boli pokryté bočné lode kostola zatekalo, bolo nutné ju nahradiť plechovou so súčasným zvýšením jej sklonu pomocou drevenej konštrukcie. Túto prácu spolu s vybielením kostola vykonali zamestnanci Okresného stavebného podniku v Ružomberku v roku 1958.
Uvoľnenie štátneho dozoru nad cirkvou po „Pražskej jari“ 1968 využil vdp. Lompart na zapojenie elektrického pohonu zvonov, na čo predtým okresný cirkevný tajomník nedal súhlas. V roku 1970 za ochoty a pomoci vedenia miestneho JRD nechal pokryť cibuľovitú prilbu veže medeným plechom a bola súčasne obnovená omietka stien veže.
Na zavedenie obnovenej liturgie podľa smerníc Druhého vatikánskeho koncilu prispôsobil svätyňu kostola tak, že zväčšil jej podlahovú plochu, odstránil zábradlie /šramky/ a umiestnil v nej oltár tvárou k ľudu, ambon a sedes.
V r. 1974 zadovážil skriňu do sakristie a zaistil natretie kostolnej strechy a opravu schodov pod vežou.
Taktiež počas svojho pôsobenia nahradil obrazy krížovej cesty drevenými reliéfmi od majstra z Banskej Štiavnice. V roku l976 dal opraviť omietku a vybieliť steny farskej budovy. Krátko pred svojou smrťou v roku 1977 bol vymaľovaný kostol, čo si vyžiadalo náklady vo výške 15.333,90 Sk.
Vdp. Viktor Lompart sa staral nielen o údržbu kostola, ale najmä o duchovný chrám v dušiach svojich veriacich. Svoje kňazské povinnosti si plnil svedomito.
Zvlášť príkladne si pripravoval svoje príhovory, ktorými poučoval a povzbudzoval veriacich farnosti k opravdivému kresťanskému životu. Mnohé z týchto jeho príhovorov sa zachovali v jeho pozostalosti. Cítiť z nich blízky, dôverný, priam otcovský vzťah k veriacim. Tešil sa,
keď mohol tých, ktorým vyslúžil sviatosť krstu a tak sa stal ich skutočným duchovným otcom, priviesť nielen k prvému sv. prijímaniu a sviatosti birmovania, ale aj do manželstva.

Keď sa vedenia spišskej diecézy v r. 1968 ujal Dr. Jozef Ligoš, otvorila sa po viac ako dvadsaťročnej prestávke možnosť vyslúžiť vo farnosti sviatosť birmovania. Stalo sa tak 24.mája 1970, kedy túto sviatosť prijalo 657 birmovancov. O šesť rokov neskôr - l8.júla 1976, kedy bolo 191 birmovancov, birmoval Vdp. Štefan Garaj, nový správca diecézy od roku 1973.
Vdp. Viktor Lompat nastúpil do Liskovej za veľmi ťažkého obdobia a veľmi nepriaznivých okolností. Ako bolo uvedené, vo farskej budove bola umiestnená strojno-traktorová stanica, v tzv. kaplánke sa nachádzala dielňa a učebňa žiakov. Hukot traktorov, hrubé reči vodičov a ich často bezohľadné správanie si dôkladne vyskúšalo trpezlivosť a pokoru správcu farnosti. Keď sa po vybudovaní dvora JRD a po postavení novej školy traktory aj žiaci vysťahovali z fary, podmienky na bývanie sa síce zlepšili, ale budova fary nebola vybavená základným hygienickým zariadením. Pri svojej skromnosti a nenáročnosti si vdp. Lompart toto vybavenie nezaistil.
Skromnosť a utiahnutosť - to boli charakteristické vlastnosti vdp. Lomparta. Rád si aj zavtipkoval.
Do kňazského pôsobenia vdp. Lomparta v Liskovej zapadá aj časť temer úctyhodného 45.ročného pobytu rehoľnej sestry Márie Sirotovej, rehoľným menom Sr. M. Devoty, členky Milosrdných sestier sv. Vincenta-Satmárok. Táto postavou neveľká rehoľnica, rodáčka z Tisovca, prišla do Liskovej v decembri roku 195O spolu s tunajšou rodáčkou rehoľnou sestrou Sr. M. Viborátou, rodným menom Emíliou Štrbinovou, ktorá pre pokročilé štádium cukrovky dostala povolenie štátnych úradov žiť v rodisku aj s opatrovateľkou. Sr. M. Devota dvanásť rokov opatrovala svoju spolusestru až do jej smrti 17.3.1962. Popri opatrovaní nemocnej spolusestry Sr. Devota od r.1951 prebrala starosť aj o kostolné prádlo, ozdobu oltárov a poriadok v kostole. Počas piatich rokov bola aj kostolníčkou. Vypomáhala aj pri stravovaní dôstojného pána farára.

V roku 1968 jej rehoľná kongregácia zakúpila a obnovila dom č.39, kde sa presťahovala z domu č.6. Keďže bývala pri kostole, zabezpečovala aj zvonenie na bohoslužby a za zomrelých, v čom sa dostala i do rozporu s miestnym MNV. Nikdy nezložila rehoľné rúcho, hoci na ňu úrady tvrdo naliehali. Farnosti a kostolu dlhé roky verne, svedomito a skromne slúžila, za čo jej patrí od nás všetkých úprimná vďaka.
Pred Vianocami v roku 1977 pocítil vdp. Lompart prudké bolesti - údajne žlčníka, následkom ktorých veľmi zoslabol. Ako sám priznal, polnočnú sv. omšu odslúžil po prekonaní smrteľných kŕčov. Stihol ešte odslúžiť sv. omše na slávnosť Narodenia Pána a sviatok sv. Štefana. Ráno 27.decembra 1977 ho našli vo fare mŕtveho. Pán života a smrti si ho povolal v nedokončenom 62. roku pozemského života. Po vyše 22.rokoch obetavej služby v našej farnosti. Za prítomnosti mnohých kňazov a veriacich ho dňa 3O.decembra 1977 na tunajšom cintoríne pochoval spišský ordinár vsdp. Štefan Garaj. Odpočíva pri hlavnom kríži v blízkosti ostatných kňazov a tam očakáva slávne vzkriesenie. Nech mu je Veľkňaz JEŽIŠ večnou odmenou.


autor : zdroj - Liskovská pamätnica
dátum vloženia : 15.02.2005
počet prístupov: 6245



späť


© Obecný úrad Lisková 2005 ®