Obecné insignie  |  Skalná päsť  |  Kameňolom  |  Mohylky  |  História obce
www.liskova.sk
Dnes je : 14.12.2018, meniny má :  |  Ste náš 000000 návštevník     


naj naj naj
články ...


 najnovší
 najčítanejší
 najmenej čítaný
 najviac foto

Predpoved pocasia :: www.meteo.sk


Štátny archív



Aeroklub Ružomberok - letisko Lisková

fotografie

V katastri obce Lisková má svoje letisko i AEROKLUB RUŽOMBEROK, ktorý oslávil v roku 2001 päťdesiate výročie svojho založenia. Dňa 1. mája 1951, popoludní, sa na Lúkach za Váhom uskutočnili prvé bezmotorové lety klzákov SG-38, ktoré štartovali pomocou navijaku. V tomto roku sa začala stavba hangáru.

V ďalších rokoch sa jednoznačne preukázalo, že Lúky za Váhom majú vhodnú pololohu hlavne pre bezmotorové lietanie s možnosťou aj motorového lietania. Tieto výborné letové podmienky, ako aj ľahká dostupnosť z Ružomberka a okolitých dedín, prilákali na Lúky za Váhom mnoho nadšených mladých ľudí, aby pri leteckom plachtárskom výcviku s nadšením pracovali na výstavbe letiska Lisková - Ružomberok.

Prvé základy športového lietania v Ružomberku boli položené roku 1941, kedy Švárny Vladimír a Piecka František, obyvatelia z Liskovej boli v Ústrednej plachtárskej škole na Straníku pri Žiline, kde ukončili bezmotorovom lietaní skúškou „B“.
V roku 1942 Švárny Vladimír obdržal oprávnenie pomocného inštruktora pre bezmotorové lietanie. V tom istom roku Turan Vojtech sa naučil ovládať bezmotorové lietanie na Straníku, pričom dosiahol skúšku stupna „B“.

V roku 1943 Slovenský letecký zbor pridelil do Ružomberka jeden klzák poľskej výroby značky Vrona. V lete roku 1943 s klzákom, pomocou gumového lana, vykonal Švárny Vladimír niekoľko krátkych letov z vŕška nad Malou Štiavnicou.
V priebehu prvých letov bol klzák niekoľko ráz poškodený a po neodborných opravách v roku 1944 bol zrušený. V roku 1944 získal Turan Vojtech plachtársku skúšku „C“ na Straníku.

V roku 1947, začiatkom júna pristáli dve motorové lietadlá typu Piper cub na Lúkach za Váhom v priestore terajšieho letiska. Lúky za Váhom (terajšie letisko) boli pri závodoch v motorovom lietaní okolo Slovenska v júni 1947 vybrané ako diverzné letisko.

V júli 1947 bol na Lúkach za Váhom prvý letecký deň, ktorý uskutočnil Slov. národný aeroklub Poprad za spolupráce SNA v Bratislave. Na leteckom dni boli predvedené športové, motorové aj bezmotorové lietadlá, tie na letisku tiež štartovali a vojenské lietadlá, ktoré prileteli z letiska Tri Duby, ktoré ale na letisku nepristáli. V rámci leteckého dňa sa konali vyhliadkové lety, pričom bolo poškodené jedno motorové lietadlo typu „Storch“. Na leteckom dni bolo 20 000 divákov.

Predsedom SNA v Ružomberku roku 1947 – 49 bol Ferdinand Štulák, obyvateľ Ružomberka. Intenzívnejšie rozvíjanie bezmotorového lietania začalo roku 1947, kedy do Ružomberka prišiel profesor Bukovinský Zoltán, dlhoročný inštruktor bezmotorového lietania v Maďarsku. V tomto roku do Aeroklubu prišiel prvý klzák SG-38 zo Straníka a v roku 1949 druhý klzák SG-38 z Trstenej. Výcvik na týchto klzákoch uskutočňovalo 12 ľudí. Výcvikový priestor bol nad Štiavničkou a od roku 1949 na Mníchu, odkiaľ sa štartovalo gumovým lanom nad Martinček. V roku 1949 prišiel tiež prvý vetroň GB-II.a, v roku 1950 vetroň podobný, čs. konštrukcie typu „Krajánek“.
V roku 1950 za výcvikový priestor bezmotorového lietania slúžilo tzv. Krúhovie, v katastri obce Lisková. V roku 1949 miestny Aeroklub dostal oceľovú konštrukciu hangáru typu „Kamynaty“, ktorá sa začala stavať roku 1950 na úbočí Predného Choča nad Krúhovým.

V jeseni 1950 prišiel do Ružomberka prvý navijak „Stratílek“ na štartovanie bezmotorových lietadiel. Tento navijak, ktorý pre štartovanie bezmotorových lietadiel potrebuje rovinné letisko, znamenal zmenu v ďalších zámeroch výstavby letiska.
Opustil sa priestor Krúhovia, opustila sa začatá stavba hangáru pod Predným Chočom.

Dňa 1. mája 1951 o 15,00 hod. bol uskutočnený Kupčom Antonom, ružomberským občanom, vtedy inštruktorom bezmotorového lietania, prvý navíjakový štart na Lúkach za Váhom, odkedy sa začína stavať na tomto mieste letecký hangár a upravuje sa pristávacia plocha.

Výstavba hangára sa robila svojpomocne, členmi v tom čase Čs. zväzu ľudového letectva, miestnej organizácie Ružomberok. Výstavbu hangáru organizoval a viedol Turan Vojtech. Hangár bol úplne dokončený roku 1953. Pri lietaní na Lúkach za Váhom (terajšie letisko), pokiaľ nebol hangár spôsobilý pre uskladňovanie bezmotorových lietadiel, tie sa v demontovanom stave ukladali vo farskom humne v Liskovej a v budove JRD pri Váhu.

Od roku 1950 predsedom ČsSĽL v Ružomberku, bol Kačalka Ondrej. Túto funkciu robil ako patrón, ktorý viac, inokedy menej, ochraňoval mladých členov pred rôznymi obvineniami zo strany politických, či štátnych orgánov. Vlastnú prácu vedenia administratívy robil Kornel Chládek, vtedy chemik BZVIL v Rybárpoli. Výcvik v bezmotorovom lietaní už v roku 1951 sa zúčastňovalo do 20 mladých ľudí. Od jesene roku 1951, kedy ukončil inštruktorský kurz v bezmotorovom lietaní Turan Vojtech, začala ďalšia etapa života na letisku. V roku 1952 sa školilo takmer 50 mladých ľudí v bezmotorovom lietaní, ktorí okrem lietania stavali tiež hangár.

V roku 1952 organizácia ČsĽL premenovala sa na Dobrovoľný zväz ľudového letectva, závodná organizácia BZVIL, Ružomberok. V tomto roku DOSLET v Ružomberku, úzko spolupracuje s DOSLETOM v Žiline, predovšetkým Turan Vojtech a Repa Ondrej, t.č. občania mesta Ružomberka, získavajú praktické skúsenosti s výcvikom na dvojsedadlových vetroňoch. Na základe týchto skúseností, už 30.11.1952 prichádza zo Žiliny do Ružomberka prvý dvojsedadlový koristný vetroň, nemeckej výroby, „Kranych-II“. Na tomto vetroni sa začalo školenie novým moderným spôsobom.

V letnom období roku 1952 organizácia DOSLETU sa mení na Zväz pre spoluprácu s armádou, letecká výcviková stanica Ružomberok. Organizačne letecká výcviková stanica podlieha okresnému výboru Zväzarmu v Ružomberku, pričom letisko viedol náčelník Turan Vojtech, ako dobrovoľný pracovník.

Dlhé nasledujúce roky bolo športové lietanie riadené centralisticky Zväzarmom. Bolo to obdobie, kedy mnohým členom Aeroklubu nebolo umožnené pokračovať v lietaní z politických dôvodov. Na druhej strane však štát športové lietanie podporoval a dotoval. Bolo to obdobie, kedy sme na letisku v Liskovej každoročne vyškolili pilotov bezmotorových a motorových lietadiel. Dvere nášho Aeroklubu boli otvorené každému mladému človeku, ktorý túžil lietať.

V rokoch 1979-1984 mal Aeroklub veľké problémy s letiskom, kvôli výstavbe Mäsokombinátu a hlavne komína Celulózo-papierenského kombinátu. Museli sme s lietaním na letisku Lisková skončiť a chodiť na lietanie do Martina. Zároveň začal dlhý boj o existenciu letiska Lisková, ktorý bol úspešne zvládnutý a v roku 1984 sa začalo v Liskovej znova lietať. Za to patrí vďaka okrem našich členov i funkcionárom obce Lisková a JRD Lisková.

Členovia Aeroklubu sa úspešne zúčastňovali športových podujatí, kde dosahovali pekné výsledky.
Športové úspechy:
1979 MSSR v leteckej navigácii: 3.miesto Ing. Anton Kazda
1979 Celoštátna placht. súťaž: 9. miesto ČSSR a 1. miesto SSR – Stanislav Gonščák
1981 MČSSR v leteckej navigácii: 4.miesto Ing. Kazda
1982 2. PM SSIL: 2.miesto Ing. Vikisály

Na letisku v Liskovej začínali lietať mnohí vojenskí i civilní profesionálni piloti.

V roku 1989 došlo k rozpusteniu Zväzarmu a vznikol Slovenský nár. aeroklub gen. M.R.Štefánika. Centralistický systém riadenia spoločnosti vystriedal demokratický. Došlo k organizačným zmenám – Zväz pre spoluprácu s armádou zanikol a bol vytvorený nástupnícky Slovenský národný aeroklub generála Milana Rastislava Štefánika.

Doba priniesla na jednej strane neutešené možnosti, na druhej strane však výrazné ekonomické ťažkosti, nakoľko štát sa zbavil akejkoľvek finančnej zodpovednosti voči aeroklubom.

Otvorenie hraníc umožnilo nadviazanie úzkej spolupráce s viacerými zahraničnými aeroklubmi, najmä zo Spolkovej Republiky Nemecko, ktoré absolvujú pravidelné každoročné letné sústredenia na letisku. Historicky prvýkrát sa zúčasnila posádka Aeroklubu Ružomberok leteckého dňa v nemeckom meste Ulm, kde aj predviedla svoju ukážku.

Do majetku Aeroklubu prešli bezodplatným prevodom všetky kmeňové lietadlá a ďalší majetok, ale na Aeroklube zostala ostatná prevádzková a daňová záťaž.

Došlo k výraznému poklesu členskej základne a ostali len tí členovia, ktorí vlastnou solventnosťou alebo sponzorským zabezpečením dokázali do Aeroklubu doniesť jedniné finančné zdroje nevyhnutné k jeho prevádzke. Aeroklub sa stal právnym subjektom, subjektom daňového práva. Vytvoril si vlastný štatút a ekonomické pravidlá. Musel vyriešiť také zložité otázky, ako napr. vyvlastnenie letištnej plochy, vyriešenie ochranných pásiem, vysporiadanie vzťahov s katastrom a spolunažívanie letištnej plochy s miestnym poľnohospodárskym družstvom.

Demokraticky volená Rada Aeroklubu permanentne rieši problémy výcvikové, personálne a finančné. Zabezpečuje materiálno-technickú základňu pre letovú prevádzku a skvalitňuje vnútorné a vonkajšie priestory letiska.

Aeroklub má dva odbory: motorový a bezmotorový. Úzko spolupracuje s Podtatranským klubom ultraľahkého lietania a s leteckými modelármi, ktorí sú jeho súčasťou.

Pre popularizáciu leteckého športu Aeroklub organizuje každé dva roky letecké dni. Za spoluúčasti vojenského, civilného letectva a zahraničných pilotov dosahujú špičkovú slovenskú úroveň.

Takto sa Aeroklubu darí dostať sa do povedomia obyvateľom okresu Liptovský Mikuláš a Ružomberok. V tom je myšlienka celého snaženia nadšených pilotov a ich priaznivcov – odovzdať lásku k lietaniu budúcim generáciám.

Toto krátke obdobie neprináleží hodnotiť z historického hľadiska. Až nasledujúce roky potvrdia správnosť nastúpenej cesty.

Aeroklub má v súčasnosti 40 členov, 2 motorové lietadlá, 1 motorizovaný klzák a 6 klzákov. Od roku 1992 pôsobí na letisku Lisková, Podtatranský klub ultraľahkého lietania Ružomberok. Na letisku Lisková pôsobili počas existencie Aeroklubu Ružomberok títo občania obce Lisková:

Jandura Štefan 1982
Kubala Stanislav 1976
Mišata Tibor 1964
Mojš Ján 1976
Mojš Milan 1975
Mojš Pavol 1984
Muríň Zdeno 1956
Plšičík Pavol 1978
Rázga Jozef 1952
Smrekovský Ľudovít 1960
Švárny Ján 1982
Turan Albert 1951

autor : liskovská pamätnica
dátum vloženia : 14.06.2005
počet prístupov: 8169


Fotografie
klikni pre zväčšenie


Fotografia z leteckého dňa.

klikni pre zväčšenie


Prelet letky.
V pozadí pohorie Chočských vrchov.

klikni pre zväčšenie


Rogalisti štartujú z Predného Choča a pristavajú väčšinou na letisku :-))

klikni pre zväčšenie


Pohľad na hangár a riadiacu vežu letiska.

klikni pre zväčšenie


Pohľad smerom na západ od letiska. V ľavo je Malinô Brdo, za konínom pohorie Malej Fatry.

klikni pre zväčšenie


Prelet "čmeliaka".
Tieto lietadlá už uvidíme asi len v leteckých múzeách.

klikni pre zväčšenie


Zoskok parašutistu.



späť


© Obecný úrad Lisková 2005 ®