V sobotu som sa vracala z krížovej cesty a dobehli ma Miloš a brat Ján a oslovili ma, či by som nenapísala príspevok k Trojdniu. Najprv som zaváhala, či to ešte dokážem, veď keď čítam Liskovský domkár alebo si pozerám internetovú domkársku stránku, obdivujem všetkých mladých domkárov, ako vedia všetky aktivity opísať. Ale idem po poriadku.
Lisková je dedina ako jedna veľká rodina. Posolstvo z Kristovho zmŕtvychvstania vošlo do našej mysle. Ježiš by mal byť hlavou každej rodiny. Kto je smädný nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života. Uvedomujem si, že aj keď je život plný ťažkostí, starostí a problémov s Ježišovou pomocou je všetko zvládnuteľné. Aj keď musíme prijímať i Božiu vôľu, ktorá nemusí byť taká , ako sme chceli my.

Popolcovou stredou (aj Škaredou) končí obdobie zimných radovánok a začína obdobie pôstu. Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa u nás nazýva Veľký týždeň.

Trojdnie sa začína vo štvrtok – Zelený štvrtok – ustanovenie sv. Oltárnej a kňazi si obnovovali kňazské sľuby. Ďakujme Bohu zvlášť za kňazov, za obetu ich života, za všetko , čo robia.
V tento deň sa zaviazali zvony a ich zvuk nahrádzali rapkáče. Po skončení sv. Omše sa obnažili oltáre a sv. Oltárna sa odložila do bočného oltára. O 20:30 hod. sa začala krížová cesta, na ktorej sa zúčastnilo veľa veriacich. Bolo pekné počasie. Pán farár mal krížovú cestu z pamäti, hovoril o Matke, ale so slzami v očiach, určite myslel aj na svoju matku, ktorá sa už určite z neba na nás pozerá. Spievali sme pieseň Kríž je znakom spásy....
Po krížovej ceste sa pán farár poďakoval všetkým prítomným za účasť a ešte sme zaspievali piesne „Ó Mária bolestivá“ a „Presväté znamenie...“
Pozreli sme si panorámu Liskovej a okolitých dedín a s dobrým pocitom a božským pohladením sme sa pobrali domov.

Veľký piatok je deň prísneho pôstu, ktorý sme zachovali. O 13:00 hodine sme sa opäť zišli na krížovú cestu. Pán farár sa modlil krížovú cestu o našich krížoch. Každé zastavenie sme vnímali citlivo.
Spievali sme pieseň Stála Matka Bolestivá. Nakoniec sme zaspievali pieseň „Presväté znamenie.... a rozišli sme sa domov. O 15:00 hodine boli v kostole obrady Veľkého piatku a potom bola vystavená sviatosť Oltárna v Božom hrobe k poklone do 21:00 hodiny. Ráno o 8:00 hodine bola vystavená najsvätejšia sviatosť Oltárna v Božom hrobe do 20. hodine k poklone. Vystriedalo sa veľa veriacich.
Každú hodinu sa dvaja miništranti striedali ako stráž pri Božom hrobe.

Na Bielu sobotu o 20:00 hodine bolo vyvrcholenie Zmŕtvychvstania. Miništranti a speváčky pomáhali pri liturgii. Nakoniec bola procesia vonku a zaznelo radostné :

„Aleluja.... Pán Ježiš Kristus zmŕtvych vstal..... „

Cesta Svetla sa začína na Veľkonočnú nedeľu ráno o piatej. Domka pozýva všetkých ránostajov na Cestu svetla. My sme sa tri susedy dohodli, že vstaneme ráno a o pol piatej sa stretneme, aby sme do piatej vyšli na Kalváriu. Keď sme prišli ku poslednému 14. zastaveniu, videli sme už svetielka, ako sa približujú ku hore. My sme sa tešili a začali sme spievať pieseň Pán Ježiš Kristus zmŕtvych vstal....
Zrazu sa k nám približujú dve „zadychčané“ dievčatká, ktoré si mysleli, že už idú neskoro a tak sa ponáhľali. Nakoniec sme sa všetci /32/ ľudí zišli hore na Kalvárii. Modlili sme sa za birmovancov. Celá Cesta svetla sa niesla radostne. Nakoniec sme sa spoločne odfotili a s božím pohladením, každý šiel domov.

A prišla Veľkonočná nedeľa s radostným spevom Aleluja.....
Z chóra viackrát zaznelo:

„Kristus vincit, Kristus regnat, Kristus, Kristus Imperat.....“

Niet väčšej radosti ako poznať a precítiť, že život je silnejší ako smrť, milosť silnejšia ako hriech.
Kristus naozaj zvíťazil nad smrťou a hriechom. Kto prijal Krista do svojho života, stáva sa dobrým vo svete. Takto sa Veľká noc stáva zdrojom nádeje, ktorú svet tak veľmi potrebuje. Odvahu a silu čerpajme z Kristovho víťazstva.

Veľkonočné sviatky sú pre mňa najdôležitejším kresťanským sviatkom v roku. A tiež najkrajším. Počas Veľkonočných dní mám pocit, akoby celý svet ožíval. Zanechávame staré hriechy a otvára sa pred nami brána do svetlého zajtrajška. Tou bránou je Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý zomrel za hriechy sveta na kríži a vstal zmŕtvych.
Ježiš je najväčšia pomoc v každom trápení. Stále voláme o Božiu pomoc. Ježišu Tebe žijem, Ježišu Tebe zomieram, Ježišu Tvoja som v živote i po smrti.

Teraz mi prišla SMS od syna a nedá mi podeliť sa s Vami:
Citujem:

„Stratil som kľúče od auta na ihrisku. Išli sme ich hľadať, ale vedeli sme, že nemáme šancu, pretože to bolo dosť veľké, trávnatý povrch, niekde skalky... Asi po hodine sme sa rozhodli, že ideme domov po náhradné kľúče. Cestou k autu známych, celkom na druhom konci parku, išiel oproti nám jeden pán a podal mi do ruky naše kľúče. Mali sme na nich prívesok Božieho milosrdenstva. Keď som sa ho pýtala ako ich našli, ako vedel, že sme to my, povedal, že ich našla jeho malá dcéra na detskom ihrisku. Ponáhľali sa síce domov ku chorej manželke, ale vedel, že nás musí nájsť. Žeby náhoda? Pán Boh nám pomohol. Pozdravujeme všetkých a prajeme veľa božích milostí. Veriť a dôverovať sa naozaj oplatí....“
Toľko SMS.

Svedectvo, ktoré potvrdzuje, že Ježiš je stále prítomný v našich životoch a svojím zmŕtvychvstaním nám každý deň dáva novú nádej. Môj kostol, moja farnosť, moja rodina.
Viem, že za ňou stoja konkrétni ľudia , silní a verní vo viere, v modlitbe, ochotne obetovať čas, svoje utrpenie i modlitby pre bratov a sestry.
Víťazný Kristus je stále s nami......
Správa obletela celý svet.

Ježiš Kristus vstal, len jedno je dôležité zotrvať pri Bohu.

autor :	mama Veronika
dátum vloženia :	11.04.2007
počet prístupov:	5193