Starý cintorín sa rozprestieral tesne pri farskom kostole, ale v roku 1825 sa tu už nepochovávalo. Posledným miestom odpočinku pre domácich obyvateľov sa stal cintorín mimo dediny. Bol obklopený murovanou ohradou a viedla doň brána. Okrem katolíkov tu pochovávali aj evanjelikov, ale na osobitnom vyhradenom mieste. Cudzoložníkov, samovrahov a nepokrstené deti tu nepochovávali, hádzali ich do jamy hlbokej jednu siahu. Kostnica na cintoríne nebola, zotleté vykopané kosti ukladali do zvláštnej jamy. Hrobári boli dvaja a boli súčasne aj obecnými pastiermi. Volila ich obec. Medzi ich povinnosti patrilo aj vykopanie jamy hlbokej jednu siahu, uloženie zomrelého do nej a zasypanie hrobu. Za vykopanie jamy dostával hrobár 30 denárov, za menšiu 15 denárov a kúsok chleba.

Podľa povesti sa na liskovskom cintoríne okolo kostola pochovávalo až do roku 1838. V tomto roku bol založený nový cintorín, dnes vyšná časť cintorína. Preto boli v roku 1883 telesné pozostatky významných obecných a cirkevných činiteľov prevezené na nový cintorín.
Medzi týmito prevezenými bolo aj telo nejakého mnícha, ktorý od tých čias nemá pokoja a podľa nočných strážnikov - bachtárov chodieva o polnoci s veľkým čiernym psom z farskej záhrady do starého cintorína. Preto sú na jeho mieste vraj v noci niekedy strašné vetry.
Obecný kronikár kladie vznik nového cintorína do obdobia okolo roku 1700. Pravdepodobnejší je však údaj z kanonickej vizitácie z roku 1752, ktorá uvádza, že v tomto roku sa ešte pochovávalo za ohradou kostola. Z kanonickej vizitácie z roku 1825 sa presný údaj o jeho založení nedozvedáme, ale vizitátor uvádza, že v roku 1825 sa tam už nepochovávalo.
Nový cintorín bol teda zriadený niekedy na prelome 18. a 19. storočia mimo obce.

autor :	liskovská pamätnica
dátum vloženia :	14.06.2005
počet prístupov:	5734