Vo februári sa zriadila 9 – ročná stredná škola so 4 postupovými triedami, v apríli sa zriadila Družina mládeže pri základnej deväťročnej škole / ZDŠ /.
16.4. bola zriadená Pionierska organizácia „ Viliama Širokého “.
V decembri bola založená Osvetová beseda na rozvoj kultúrneho života občanov , jej predsedom bol Július Facuna.
V tomto roku nastal prelom v zdravotníctve – tehotné ženy odchádzali na pôrod do štátnej nemocnice do Ružomberka, čím klesla úmrtnosť novonarodených detí a matiek.
V tomto roku bola aj hospodársko - technická úprava pôdy – teda scelovanie pôdy pre roľnícke družstvo a to v hone „ Za majer“, kde sa tiež začína s výstavbou hospodárskych budov pre družstvo. U súkromne hospodáriacich roľníkov narastá nenávisť voči družstvu a protestujú proti rozorávaniu medzí. Na protest urobili finančnú zbierku a posielajú osobitnú delegáciu k prezidentovi republiky do Prahy, aby im bola scelená pôda navrátená. Spor sa ukončil pridelením náhradnej pôdy v inom hone.
Po roku 1952 nastali u nás tvrdé časy pre cirkev a aj veriacich. Kňazi boli vo veľkom merítku zatváraní a odsudzovaní. Odsúdený bol aj náš katolícky biskup Ján Vojtašák na 24 rokov. A neobišli ani našu obec. Veľmi smutný bol osud viacerých rodín. Príbeh jednej z nich -rodiny Kubalovej uvádzame tak, ako ho vyrozprávala p. Albína Kubalová:

Príbeh môjho manžela Emila Kubalu, ktorý bol od 1.12.1952 do 9.4.1954 v tábore PTP/pomocný technický útvar/. Narodil sa 12.1.1916 v Liskovej. Zamestnaný bol na Sóle ako skladový účtovník.
1.12.1952 mu prišlo predvolanie na vojenskú správu do Ružomberka. Šla som aj ja s ním. Ale keď sme prišli,poručík povedal, že manžel ide do Žiliny aj s viacerými,čo už tam
čakali. Hoci som ich nepoznala,išla som s nimi. V Žiline pred kasárňami bolo veľa žien,čo tiež nevedeli príčinu, prečo im zaistili manželov. Ja som sa išla do kancelárie spýtať na dôvod,lebo žiaden nebol. Povedali, aby som sa pýtala na KS, MNV a zamestnávateľa. Zistila som,že zamestnávateľ ani MNV nevie, tak ostala KS / komunistická strana/.Išla som za sudcom Facunom - riaditeľom školy, prečo mi manžela dali do vojenského tábora. Povedal, že on nevie a môjho manžela nepozná. Tak som šla na vojenskú správu do
Ružomberka a povedala som, že idem hľadadť spravodlivosť do kancelárie prezidenta republiky, aby mi povedali dôvod.Poručík mi prečítal, že môj manžel má sestru a sesternicu mníšku , bratranca kňaza a otca kostolníka. Že je funkcionárom cirkevného výboru a je hlboko veriaci.
Podpísaní boli sudca Facuna, Potocký
Štefan,Dvorský/vaječník/.Zamestnávateľ mu dal posudok: veľmi dobrý pracovník,povahy tichej a veľmi dobrej, to bola pravda. Na základe toho, čo som sa dozvedela,išla som za sudcom Facunom a povedala som , mu čo je to za charakter učiteľa, keď mi povedal, že manžela nepozná a predsa podpísal. Hlavu dal dolu a povedal, že čo mu bolo nadiktované, to napísal a podpísal. Veľmi ho to mrzelo. Potom som šla do kancelári prezidenta, tam ma doporučili na vojenské oddelenie. Žiadala som ,že keď sa manžel previnil, aby ho dali na súd. Odpovedali, že to sa ľudia ,ktorí sa neprevinili, ale ich musia prevychovať. Vyskočila som zo stoličky a povedala som, že keď bude aj do smrti v tábore ho neprevychovajú ho .A ja, keby som neverila v piate Božie prikázanie, tak by som kúpila sodný lúh a tomu čo to zavinil, by som vypálila oči. Ale že verím, že pomsta nepatrí ľuďom, ale p.Bohu, to nerobím. Povedali, že je to hezké. Sľúbili, že ho prepustia.Odtiaľ som šla na Libavu z manželom, to bol vojenský objekt. Tam nútili manžela aby pracoval na búraní kostola. Povedal, že doma staval kostol a tu búrať nebude. Tak to bol dôvod, aby ostal ešte tam. Až konečne 9.4.1954 prišiel domov. Čo sme všetko prežili, to sa nedá opísať. Po návrate manžela sme žili šťastne a tešili sme sa z naších synov. Ale 15.7.1980 náš najmladší syn Stanko 19.ročný po maturite tragicky zahynul, keď havaroval na vetroni, na Choči. Po dvoch rokoch manžel zomrel na infarkt. Ďakujem p. Bohu, že aj po tom všetkom trápení vládzem chodiť do kostola a viem sa ešte o seba postarať.
Jedno je isté, kto sa p.Boha nespustí, toho p. Boh neopustí.
Albína Kubalová r. Jurgošová 82 roč.

autor :	zdroj - Liskovská pamätnica
dátum vloženia :	16.02.2005
počet prístupov:	4083