Pri oslobodzovaní Liptovského Mikuláša prebiehali veľmi kruté boje. Po dvoch mesiacoch sa front 4.4.1945 posunul na dolný Liptov.
Nemci nechceli opustiť svoje pozície pri Liskovej, preto museli občania kopať zákopy pod Mníchom a Liskovskej jaskyni za prísneho dozoru nemeckých vojakov.
Nemcom to však nepomohlo a museli ustúpiť. Obec Liskovú oslobodila 4. čs. brigáda Československého armádneho zboru pod velením plukovníka Ľudvika Svobodu a vojská Červenej armády – 24. streleckej divízie, 18. armády pod velením plukovníka Gastiloviča.

Dňa 5. apríla 1945 o 7.00 hod. ráno do Liskovej dorazila prvá sovietska samochodka /obrnený automobil/ so skupinou vojakov z Čs. armádneho zboru zo smeru od Liptovskej Teplej.

Čo tejto významnej udalosti predchádzalo?

- Všetky cesty z obce boli prísne strážené nemeckými vojakmi, pohyb civilných osôb bol povolený len za denného svetla a mimo obce bolo možné odísť len na základe písomného povolenia nemeckého „Ortskoman“ v Liskovej /paschierschein/.
- 2.2.1945 v hone Miškova dolinka Medzi Hrádkami nemecké Sonderkomando postrieľalo 23 politických väzňov z väznice Krajského súcu v Ružomberku.
- 4.4.1945 nemecké jednotky zamínovali a zničili drevený most cez Váh /pri športovom štadióne./
- 4.4.1945 dopoludnia sa posunoval cez Liskovú posledný nemecký vlak, riadený nemeckými vojakmi. Vlaková súprava mala päť nákladných vozňov vybavených zvláštnym zariadením na rozrušenie koľajníc a podvalov.
Skupina nemeckých vojakov spiľovala drevené telefónne vedenie, poštu a elektrické vedenie.
- V očných hodinách 4.4.1945 sa presúvali cez obec transporty nemeckých vojakov a okupačných vojsk, Maďarov, Rumunov a Vlasovcov.
- Dedina bola dňa 4.4.1945 v noci i vo dne bez chlapov. Okrem nemeckých vojakov tu boli len ženy, starci a deti. Dve ženy v noci v pivnici porodili zdravé deti.
- Pre rýchly ústup Nemcov boli škody len na štyroch rodinných domoch na vyšnom konci a škody boli i na cintoríne. Straty na životoch našich občanov neboli.
- V Liskovskej jaskyni sa ukrývalo vyše 100 občanov.
Po oslobodení sa cez Liskovú presúvali jednotky pechoty, delostrelectva a tylového vybavenia. Občania pred svojimi domami srdečne vítali svojich osloboditeľov, ponúkali im potraviny a ochotne poskytovali rôznu pomoc.

Smutný a neočakávaný prípad sa stal dopoludnia 5.4.1945 na ceste pod Mníchom /oproti drevoskladu Supra/, kde Nemci pri ústupe zamínovali cestu. Vyhasol tu život štyroch vojakov Čs. armádneho zboru. Ich telá boli mínami roztrhané a výbuchom odhodené ponad železničnú trať až do Váhu. Za pomoci občanov bol poškodený úsek cesty ešte 5.4. 1945 opravený a tak bol znova umožnený prechod motorizovaným jednotkám smerom na Ružomberok.

Ďalšia smutná udalosť sa stala 6.4.1945 dopoludnia v cirkevnej škole, keď príslušníci Čs armádneho zboru slobodník Berkovič Anton a vojak Antoňák Andrej pri čistení zbraní nešťastnou náhodou prišli o život. Ich telá boli pochované pri kostolnej veži a v roku 1947 exhumované a prevezené na spoločný vojenský cintorín v Liptovskom Mikuláši – Nicovo.


Po oslobodení sa vrátili z armád i ilegality viacerí občania. V obci sa ujal vedenia revolučný národný výbor s predsedom Adalbertom Hrabušajom a neskôr Bernatom Šefferom. Na oslobodenom území bola vyhlásená pre dva ročníky mobilizácia a vojaci nastupovali do jednotiek Čs. armádneho zboru zo ZSSR. V obci bola ustanovená ľudová milícia na ochranu poriadku pod vedením Emila Cambera.

Narýchlo sa opravovali poškodené cesty, mosty a zabezpečovalo sa zásobovanie základnými potravinami /na vozoch – koňmi/, z Martina, Žiliny a L. Mikuláša . Aj vďaka obetavým občanom Liskovej už 19. 4. 1945 po obnovenej železničnej trati prechádzal prvý vlak s parnou lokomotívou.

Domov do Liskovej sa začali vracať vojaci zo zajatia, nemocníc i zo zahraničia, vrátili sa i partizáni a ilegálni pracovníci. V obci nastáva nový lepší život, uplatňujú sa staré zvyky a obyčaje. Boli zavedené nové čs. platidlá /papierové poukážky/, ktoré platili na celom území Československej republiky.

Žiaľ, do obce prichádzajú aj smutné správy o nezvestných a zomrelých občanoch.
V druhej svetovej vojne padli: Ing. Šolc Ľudevít, Richter Viliam, Sliačan Štefan, Ing. Štrbina František, Kľačko Ferdinand, Malenka Šeffer Štefan, Horárik Ján, Forgáč Leon a ďalší. Ich mená sú uvedené na pomníku pri budove materskej školy.

Postupne sa v Liskovej, ale aj v celej Československej republike vylepšujú životné podmienky, aj zásobovanie potravinami / aj keď na potravinové lístky, ktoré vydával národný výbor/. Normalizuje sa železničná doprava, ľudia nachádzajú prácu a začína sa normálny život.

Druhá svetová vojny si vyžiadala tisíce životov našich vojakov, partizánov a bojovníkov Červenej armády, ktorým patrí večná úcta a uznanie. Treba, aby sa o nich dozvedela i naša mládež, ktorá nezažila útrapy vojny a žije spokojne v našej vlasti.

O druhej svetovej vojne i Slovenskom národnom povstaní sa dočítate aj v knihe Lisková 1252-2002, ktorá bola vydaná pri 750. výročí prvej písomnej zmienky o Liskovej.


Spracoval predseda ZO SZPB
Kpt. v.v. Jozef Čapčík

autor :	Kpt. v.v. Jozef Čapčík
dátum vloženia :	17.03.2008
počet prístupov:	3684