Asi 200 metrov od budovy železničnej stanice za dvojkoľajnou železnicou / na mieste dnešnej jednokoľajky / bola na pažiti cigánska osada / približne oproti domu p. Migru /. V drevených búdach žilo 6 cigánskych rodín s početným potomstvom. V jednej vkusnej dreveničke žila rodina Pušková / prezývaná Špekulová /, ktorá sa v osade rozmnožila. Manželka mala nadváhu / asi 120 kilogramov /, manžel si zachovával mládeneckú líniu a ešte aj v sedemdesiatke mal milenku. S manželkou mal 18 detí , z toho iba jedinú dcéru menom Voda. Mali vlastnú cigánsku kapelu s primášom Gustom. Hrávali na zábavách, svadbách a iných oslavách. V rokoch 1945 – 1947 pracovali v kameňolome, kde ručne tĺkli skaly na stavbu vojnou poškodených ciest. Žili skromne a s obyvateľmi Liskovej nažívali zmierlivo. Doma vyrobené klince, skoby, kovové vložky do rúr sporákov a iné veci vymieňali s občanmi za zemiaky , kapustu, obilie a iné potraviny. V minulosti kupčili s koňmi, z čoho mali slušné zisky. Veľmi málo z nich vedelo čítať a písať, pretože nechodili do školy. V rokoch 1959 – 1963 dospelí muži pracovali v Severočeských baniach, kde boli zvýhodňovaný pri rôznych nákupoch. Zakúpili si slušné ošatenie a domáce potreby. K rodinám sa vracali raz za mesiac, ženy sa venovali opatere detí. V rokoch 1956 – 1958 na nariadenie Okresného národného výboru v Ružomberku bolo na miestnej základnej škole zaistené bezplatné vyučovanie čítania a písania pre dospelých mužov a ženy. Pán riaditeľ Chebeň s učiteľmi a školsko – kultúrnou komisiou pri Miestnom národnom výbore vytvorili maximálne podmienky pre vyučovanie. Obstarali im šlabikáre, počtovnice, písacie potreby a presvedčili ich o potrebe vzdelávať sa. Na prvom stretnutí boli prítomní 7 z 11 žiakov, na druhom vyučovaní 2 žiaci a tretie vyučovanie už nebolo, lebo žiaci neprišli. Tak sa skončilo školenie cigánskych osadníkov. Do obývaných domčekov bol zavedený elektrický prúd.
Niektorí Puškovi synovia mali v miestnom rímsko – katolíckom kostole sobáš aj s bohatou hostinou , ktorá trvala 2 – 3 dni na pažitiach za osadou. Rovnako aj pri narodení alebo úmrtí členov rodín sa pohrebov alebo osláv zúčastnili cigáni z celého okolia, ktorí sa to veľmi rýchlo dozvedeli a rodinu podporili hmotnými aj finančnými darmi.
V noci zo 16. na 17. 7. 1962 vznikol v osade požiar , ktorý zničil drevené búdy a osadenstvo osady sa presťahovalo podľa rozhodnutia ONV v Ružomberku do rodinného domu na ulici Podhora. Niektorí osadníci si zakúpili staršie rodinné domy a dodnes ich užívajú.
14.3.1963 bolo miesto osady v rámci rekultivácie pôdy Jednotného roľníckeho družstva Lisková upravené na pažiť a tak sa uzavrela mnohoročná história cigánskej osady a existencia cigánov v obci.

autor :	zdroj - Liskovská pamätnica
dátum vloženia :	16.02.2005
počet prístupov:	4262