V 16. storočí Lutherovo učenie preniklo do oblasti v okolí Ružomberka aj do Liskovej. Podľa tvrdenia starších autorov mali na rýchle rozšírenie reformácie vplyv aj tri husitské vpády na začiatku 15. storočia. Prenikaniu reformačných myšlienok v mnohom dopomohol najmä zmätok po porážke Uhorska v bitke pri Moháči v roku 1526, kde padlo niekoľko vysokopostavených cirkevných hodnostárov a patrónov množstva fár a kostolov. V tejto situácii sa chytili príležitostí mladí klerici vracajúci sa z Nemecka i Poľska, pričom rozširovali nové Lutherove myšlienky. Spomínané udalosti, boj o trón, hrozba tureckej invázie, mali vplyv na to, že obyvateľstvo Liptova na podnet vlastných zemepánov a často aj katolíckych kňazov, ktorí si väčšinou nové myslenie prispôsobili, hromadne sa pridávali k Lutherovým myšlienkam. V okolitých kostoloch na mnohých miestach odstránili vnútorné zariadenie a v duchu novej viery zabielili aj ich nástenné maľby. Podľa kanonickej vizitácie v roku 1560 v 28 Liptovských farnostiach pôsobilo 29 kňazov. Šestnástich z nich vyhlásil vizitátor nitriansky arcidiakon za samozvaných reformátorov – heretikov a kacírov. Trinásť z nich exkomunikovali- vylúčili z cirkvi. Medzi nimi bol aj Matej , prvý farár novozriadenej farnosti v Liskovej. V rokoch 1574-79 získali liskovskú faru jezuiti a ostali tu až do 80-tych rokov 16. storočia.
Protestantská farnosť sa utvorila v Liskovej pravdepodobne v roku 1584. Prvým protestantským kazateľom v Liskovej sa stal Mikuláš Benedicty. Na začiatku 17, storočia bol za farára povolaný Ján Rojko, ktorý je doložený v Liskovej v rokoch 1613-1619. Bol rodákom z Beníc a bol príslušníkom tamojšieho drobného zemianskeho rodu Rojkovcov. Neskôr sa stal nakrátko kazateľom v Liptovskom Michale. Jeho pokračovateľmi v Liskovej boli Ján Apostolus a Jakub Maytan.
Protestantskí kazatelia v Liskovej v období reformácie.

1584 – 1612 Mikuláš Benedicty
1659-1662 Juraj Bartolomeides
1613 - 1620 Ján Rojko
1662 –1667 Ján Petrovicius
1620 – 1636 Ján Apostolus
1667 –1674 Eliáš Rotarides
1637 – 1640 Jakub Maytan
1675 – 1686 Ján Levius
1640 – 1659 Štefan Sartoris
1706-1709 Ján Droppa

V sedemdesiatych rokoch 17. storočia bola na potlačenie reformácie v Liptove použitá vojenská sila. V roku 1672 násilím obsadili kostoly v Ružomberku, Liskovej, Nemeckej Ľupči, a odobrali ich evanjelikom. Týmito udalosťami sa začalo tzv. 10-ročné prenasledovanie evanjelikov. Vyvrcholilo súdnym procesom proti evanjelickým kňazom a učiteľom v roku 1673. Pred súd v Prešporku bol predvolaný aj Eliáš Rotarides z Liskovej. Pred súdnu stolicu sa nedostavil a nezriekol sa svojich myšlienok.
V roku 1873 bol založený evanjelický cirkevný zbor v Ružomberku s úradným názvom Cirkev evanjelická augsburgského vyznania v Ružomberku s dcérocirkvami: Liptovská Štiavnica, Lisková a Ľubochňa. Prvým farárom sa stal správca mikulášskych škôl Ján Drahotin Makovický.
Podľa: Mgr. Peter Vítek : Dejiny obce Lisková 1252-1945.

autor :	Mgr. Peter Vítek
dátum vloženia :	15.02.2005
počet prístupov:	4228