Sviatok zosnulých alebo ľudovo "Dušičky" sú podľa kresťanskej tradície spomienkou na zosnulých. Tento sviatok pripadá na 2. november, teda deň po sviatku Všetkých svätých. Smútočné kytice v tomto období prináša na hroby svojich blízkych nespočetné množstvo ľudí. Práve takto chcú poslať odkaz, že na nich stále myslia a nezabúdajú. Smútočné vence vyrobené z ihličia, sušených kvetov, či umelých rastliniek zdobia všetky hroby na poslednom mieste odpočinku v každom meste, či dedine. Sviatok mŕtvych sa v kresťanskom svete oslavuje od 10. storočia, v roku 998 ho zaviedol benediktínsky opát Odillo vo francúzskom kláštore Cluny. Pravda však je, že korene tohto sviatku sú oveľa staršie, historici predpokladajú, že je odvodený z keltského sviatku Samhain. Od 13. storočia sa pamiatka zosnulých začala sláviť v 18 ďalších európskych krajinách. V Ríme zdomácnel sviatok až v 14. storočí. Od roku 1915 sa táto podoba rozšírila na popud pápeža Benedikta XV po celej rímskokatolíckej cirkvi.
Dnešná Pamiatka zosnulých - dušičky nadväzuje na prvý novembrový deň, na ktorý podľa cirkevnej tradície v liturgickom kalendári pripadá sviatok Všetkých svätých. Tento deň, ľudovo označovaný ako dušičky, oznamuje aj zvýšený ruch na cintorínoch, kam ľudia chodia zapaľovať sviečky ku kvetmi a vencami ozdobeným hrobom svojich blízkych a spomínajú na nich.
Dušičky v minulosti
Ľudové povery tvrdia, že večer 1. novembra vystupujú duše zomrelých z očistca, aby si raz za rok odpočinuli od večných múk. Preto sa v minulosti vždy zišla celá rodina a naplnila olejovú lampu maslom, to aby si duše mohli potrieť svoje pekelné spáleniny, a všetci sa napili mlieka, aby sa duše ochladili. Druhý deň, na Dušičky, sa bežne chodilo na cintorín, kde sa venovali starostlivosti hrobom zosnulých. Tradičné bolo skladanie kamienkov, kladenie vencov a zapaľovanie sviečok. Tieto zvyky sa zachovali dodnes. Samozrejmosťou bývala aj modlitba za duše zosnulých.
Dušičky sú, hneď po Vianociach, druhým najväčším sviatkom, ktorý si spoločne pripomína ako veriaca, tak neveriaci spoločnosť. Určite sa každý z nás vyberie na hrob položiť svoj odkaz zosnulému a uctiť si tak jeho pamiatku. Práve v tento deň akoby na malú chvíľu do každého srdca zavítalo dobro. Ľudia si uvedomujú blízkosť smrti a straty milovaného. A práve v takýchto chvíľach sa aspoň raz v roku všetci staneme milšími a ponárame sa do svojich myšlienok.

autor :	Edita Forgáčová
dátum vloženia :	31.10.2013
počet prístupov:	688